Svedectvo Pastora Emila Adama

Pastor Emil, prosím Ťa o Tvoje svedectvo a trochu porozprávať pre náš web o sebe. Bol si „predtým” veriaci?

Vyrastal som v katolíckej rodine, kde sme vyrastali v rôznych  tradíciach a u Rómov sú tradície bežné. Čiže nejako sme vedeli o Bohu, ale ja som osobne nikdy neodovzdal svoj život Bohu tak, aby som bol znovuzrodený, tak ako som dnes. Ale tým ako som vyrastal, tak som Boha nehľadal, svoj život som žil tak ako som žil, žil som vo svojom živle.

Myslel  som si, že mnoho veci získam tak, že si nakradnem, takže som sa dostal do partie kamarátov, kde sa  kradlo , kde viacerí fetovali, ďaľší boli pod drogami a tak, ja som sa do toho nedostal. Skôr to kradnutie, alkohol a tak rôzne veci.

Otázka: Ako si sa obrátil a ako si dal Ježišovi život . Aká bola Tvoja cesta k Bohu? 

Keď som už žil s mojou manželkou, dostal som sa do Prahy, kde bol môj brat v polepšovni za vymeškávanie školy, bol som ho tam pozrieť. Zastavil som sa na spiatočnej ceste v Brne, kde žila moja sestra, ktorú som dlhší čas nevidel. Keď som k nim došiel, myslel som si a aj očakával som to, že bude opäť alkohol, ale všetko u nich bolo iné. Švagor a aj sestra boli iní. Celý čas čo som bol u nich mi začali kázať, hovorili mi o Ježišovi Kristovi, hovorili o tom, že žije a tak rôzne.

Nerozumel som im, vôbec som nechápal čo sa deje,  čo sa s nimi stalo. Švagra som dobre poznal, ten bol podľa mňa mimo úplne, vedel som, že ich manželstvo bolo v troskách a tu zrazu taká zmena. Čo sa to deje? Nechápal som nič.

Alkohol vôbec nechceli a ja som ich musel donútiť ,aby sme tam pili. Samozrejme oni nie,  len ja a dostal som ich do takých problémov. Počas tejto návštevy  som vôbec nič nepochopil a ani som nerozumel tomu, čo mi neustále hovoria. Len som počul: „Ježiš, Ježiš, Ježiš…”   Ale v tom momente mi to nebolo nejak zjavené.

Švagor vedel, že mám ísť do Ostravy,  ja som zas bol šťastný, že už pôjdem domov, a že už nebudem počuť to ,čo mi hovorí,  ale on sa rozhodol, že pôjde  so mnou  až  do Ostravy autom. A celú cestu z Brna do Ostravy mi svedčil o Kristovi, čo ma ešte stále nijako nezasahovalo, až keď sme prišli domov .

Keď sme dorazili pred dom mi povedal:

„Máš deti, ktoré su v zadnej miestnosti  a sú choré.”

Len som sa ho opýtal: „Ako to môžeš vedieť, veď si nikdy u mňa nebol.”

Keď mi po zazvonení na dvere otvorila dvere manželka, oznámila mi  ako prvé: „Máme vážne choré deti”.

Vtedy som sa zarazil: „Ako to mohol vedieť?”

Už som švagra začal inak vnímať, to čo mi hovoril a ako mi svedčil.  Moje srdce sa začalo pomaly otvárať, ale ešte vždy som robil hrdinu.

Ešte vždy som mu dával spätné otázky: „Prečo mi Boh nepomôže, prečo sú vojny, prečo dovolí choroby…”  Takýmito a podobnými otázkami, som skôr zo seba robil hrdinu, ale vôbec som tým hrdinom  nebol.

Keď odchádzal, dal mi len jednu otázku: „Kam pôjdeš ak umrieš? Už máš miesto?”

Odpovedal som: „Je mi to jedno, ak človek umrie, aj tak je to jedno kam pôjde.”

Nechal som ho odísť, šiel k mojej ďalšej sestre a mne Boh nedal celý večer pokoj, pretože mi vŕtalo hlavou: „Fakt, kam pôjdem po smrti?”

Dnes už viem, že Boh pracoval na mojom srdci, pomaly  ho otváral a lámal všetky tie hradby, ktoré som tam mal.

Ráno, akonáhle sme vstali, vzal som manželku a deti a utekal k tej sestre, za mojím švagrom a povedal som mu: „Veď ma k Ježišovi, nech mi Boh odpustí, ak môže…”

A on ma vzal, v tej pýche ktorú som mal a dostal ma na kolená. S celou mojou rodinou sme  sa tam modlili modlitbu spasenia.  Ja som v  ten moment prijal Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa a celý môj život sa obrátil na takú úroveň, že som mu vďačný, že ma našiel a som spasený.

Otázka: Ako sa stalo, že sa z takého človeka stal pastor?

Môj švagor ostal nejaký čas s nami, dva tri mesiace, u Rómov je to normálka. Ale prišiel čas, že musel ísť domov k rodine.

V tej dobe sme zbor nemali, nemali sme pastora, nikoho, kto by nás viedol. Bol som veľmi horlivý. Keď som sa obrátil, začal som chodiť k ľuďo, začalo sa to samo diať, neviem odkiaľ sa to vo mne vzalo, vychádzali zo mňa slová, hoci som im nie vždy rozumel. Ale keď som hovoril, cítil som, že je v tom Boh, že sú týmito slovami ľudia zasiahnutí a tí, ku ktorým som hovoril plakali, prijímali Krista, prichádzali ku mne a ja som im svedčil,…

Tak som ŽIL – zo mňa niečo vychádzalo a zasahovalo to ľudí.

Po tom, čo švagor odišiel k svojej rodine, zostali sme sami. Ale keďže sme nemali pastora a ani zbor, nie všetko sme robili dobre.  Boli sme príliš horliví, ale nemali sme nikoho kto by nás viedol. Vtedy som priviedol veľa ľudí k Pánovi, bolo to tak veľké, boli sme naplnení Duchom Svätým. Ale keďže sme nemali nikoho, kto by nás v tomto vyučoval, postupne sme začali pochybovať, mali sme rôzne stavy. Asi rok sme nemali nič, boli sme bez Cirkvi, pastora, kazateľa, mali sme len Bibliu, modlili sme sa a možno sme mali nejaké kazety, cédečka ktoré sme dookola počúvali.

Keď som takto slúžil a slúžil, v jeden deň som počul hlas a Boh ku mne prehovoril a povedal: „Nemôžeš stavať sektu”. Zarazil som sa a vtedy mi dal ďaľšie Slová: „Bež a hľadaj zbor”.

Čo som okamžite začal aj robiť. Behal som po mestách, bol som v rôznych zboroch, hovoril s ľuďmi.

Stretol som sa napríklad s Mormónmi na námestí, ktorí hovorili o Ježišovi, ale videl som, že nie sú naplnení Duchom Svätým – odmnietol som ich, potom som hovoril so svedkami Jehovovými. Mali rôzne názory, ktorým ani nerozumeli,  videl som, že to nie je ono. Nemohol som prestať, hľadal som úporne asi mesiac , no nič som nemohol nájsť. Modlil som sa.

Jedného dňa (ešte vždy som hľadal zbor) keď som bol chorý, prišiel som k doktorke. Keď som tam tak sedel, vošiel chlapík, ktorý na celú čakáreň reval: „Ježiš ma uzdravil!!!

Držal v ruke list, ktorý svedčil o tom, že mal zomrieť, že mu dokonca dali termín, kedy mal zomrieť.  Ale neustále kričal „Ježiš ma uzdravil!!!”  a podišiel rovno ku mne, prisadol si a povedal mi: „Človeče!  Ježiš ma uzdravil!”.

A ja mu hovorím: „Počkaj. Aký Ježíš? Veď aj ja verím v živého Ježiša”.

A to bol človek, ktorého mi poslal Boh, poslal mi ho do cesty v čakárni, kde mi ďalej povedal: „Idem svedčiť lekárke o tom aké mám výsledky, ako som sa uzdravil. A potom ťa zoberiem k sebe domov.”

Bol som úplne šťastný, že som našiel človeka, ktorý mi ukáže zbor, kde sa môžem dostať do cirkvi a môžem byť  vyučovaný, aby tá služba, ktorú sme začali mohla žiť.

Mal som práve rozčítanú  knihu „Dobré ráno Duchu Svätý” od Bennyho Hinna. A tento mladý muž, keď ma vzal k sebe domov, že mi urobí čaj, keď otvoril dvere, na poličke priam oproti dverám na botníku ležala presne táto kniha „Dobré ráno Duchu Svatý” .    Týmto mi Boh dal znamenie, že je to tá istá služba, že je to tá istá práca. A potom mi povedal príď sem v neďeľu a spolu pôjdeme do cirkvi.

Keď som  vošiel do sály cirkvi, vedel som že som doma, pretože v predu sa modlil človek presne  tak isto ako ja, v Duchu Svätom  a pritom som ho v živote nevidel. A mal tie isté jazyky ako som mal ja. Keď som si tam sadol, Boh mi dal do srdca istotu, že som fakt doma. Začal som chodiť do tejto služby, všetci ktorých som priviedol k Pánovi, začal som ich smerovať týmto smerom a mnoho mnoho Rómov začalo chodiť do tohto zboru. Zbor bol na mieste zvanom Hotel Polský Dom v Ostrave.

Ako som sa neskôr dozvedel, asi po roku ako som prišiel do tejto cirkvi, pastor  Mark Zechin mi svedčil, že sa modlil  za Rómsky národ a jeho spasenie a keď som vošiel do tejto miestnosti pred tým rokom, vedel, že jeho modlitby boli vypočuté a že ja som bol odpoveď na jeho modlitby.

Takže Zechin sa modlil v Ostrave, Boh ma priviedol k spaseniu v Brne. Možno rok sme bojovali, ale prebehlo to tak úžasne, že sme boli vypočutí skrze modlitby. Boh ma našiel. A všetci, ktorí sme sa zúčastňovali  na našej domácej službe, sme začali chodiť do tohoto zboru na vyučovanie ktoré viedol Mark Zechin ohľadne učeníctva. Začal trénovať naše životy, vyučovať Bibliu, kresťanské základy.  Začali sme sa zúčastňovať na rôznych seminároch, rôznych kazateľov sme si vypočuli.

Moja túžba bola slúžiť Bohu, len som nevedel ako. Nechal som sa vyučovať. Mark Zechin je pre mňa ako duchovný otec, ktorý ma priviedol  do rôznych požehnaní, veľa vecí  z jeho života je vo mne, vyrástli sme pod jeho autoritou  a už vtedy videl obdarovanie na mojom živote.

Začal ma používať  či už v službe, chválach alebo evanjelizáciach a tak rôzne. Moje srdce rástlo a charakter sa menil. Spolu s manželkou a deťmi sme slúžili, a tým, že sme slúžili jednoducho náš život rástol a dary sa objavovali. Po čase bolo rozpoznané  obdarovanie kázať a bolo mi dovolené pod dohľadom staršieho aby som slúžil Slovom. Moje prvé kázanie bolo o Duchu Svätom.

V zbore rozpoznávali tento dar, pomohli mi chodiť v tomto dare a postupne som prechádzal službami. Bol som vedúcim, diakonom. Boh ma postupne budoval, premieňal, až jedného dňa rozpoznali službu pastiera na mojom živote a bol som ustanovený ako pomocný pastor pri pastorovi Oskarovi kde sme spoločne pracovali.  Viedol som mládež, chvály, detskú službu. Robili sme pouličné evanjelizácie a postupne som bol uvoľňovaný cez to rozpoznanie a budovanie do služby Pastora.

Prišiel čas a bol som vyslaný  na Slovensko ako Pastor.

Viď  História K.M. Maranata

Otázka:  Môžeš nám povedať aká  je materiálna a duchovná situácia Rómov na Slovensku?

Čo sa týka Rómov na Slovensku je to veľmi slabé ohľadne materiálnych veci, pretože medzi Rómami prevláda chudoba.

Čo sa týka  neveriacich, akoby neveriacich, nehovorím teraz o tradícii, že to je tá viera, hovorím o tom, že mnoho Rómov  sú akoby veriaci, majú tú tradíciu Katolícku  a rôzne rituály, ktorými si myslia, že takto slúžia Bohu.

Ale myslím si, že chudoba prevláda v Rómskom národe, nie je tam žiaden rast, vedomie toho ako prosperovať vo financiách, v rodine, žijú „na hromádkach”, nerozmýšľajú nad tým, aby sa vzali. Skôr ako zarobiť,  špekulujú ako vytiahnuť zo štátu viac, pretože, ak nie sú manželia, neberú spoločný jeden príjem, ale berú každý zvlášť, čím podvádzajú.  A tak rôzne, hlavne, aby brali nejaké  financie.

Niektorí, ktorí nie sú veriaci, obohacovali sa úžerou na úkor chudobných ľudí  a toto bol spôsob,  ktorý sa deje na dedinách, kde je jeden človek, ktorý drží celú osadu na úžere a požičiava napríklad  na úroky   1000 za 1000  na mesiac. Zväzuje takýmto spôsobom celú osadu a tým sa ľudia dostávajú  do duchovnej klímy, kde sa nemôžu dostať do  finančného požehnania, sú zväzovaní tým jedným človekom, ktorý ich drží.

Práve toto je jeden z dôvodov, prečo Rómovia vôbec  nevychádzajú   z bludného kruhu, nemajú žiadny smer  a premýšľanie o sociálkach ich drží  tak, že radšej nepôjdu pracovať za tú istú cenu. Alebo robia na čierno. Situácia je taká aká je a vidno, že Rómovia žijú prevažne v chudobe.

Otázka: Čo znamená že žijú v chudobe?

Čo to znamená…. Že nemajú   vôbec to čo by mal mať každý normálny človek k normálnej existencii. Je to strašné utrpenie z dňa na deň a tá čiastka, ktorú dostanú im stačí na jeden až tri dni, a ostatok odovzdávajú tomu úžerníkovi, ktorý čaká pri peniazoch, ktoré mu musia odovzdať ako prvému.  Je to len taký kruh chudoby,  kde si nemôžu nič dovoliť. Dôsledok chudoby je, že sú v alkohole, v automatoch. Vôbec nepremýšľajú o dôležitých potrebách svojich detí, svojej ženy. Napríklad obliekanie – to je pre nich posledná vec.

Duch chudoby ich  manipuluje tak, aby nevstúpili do iného požehnania. Je to taká deka, ktorá leží na nich .

Otázka:  Slovensko je zväčša katolícke.  Ako  je  to na Slovensku s vierou Rómov?

Ako som už spomínal,  aká taká viera tu je, ale tá opravdivosť , to vydanie sa, čo vyžaduje Biblia, viera o ktorej Biblia hovorí, neexistuje. Slúžim prevažne Rómom a hovorím s mnohými a keď sa Róma spýtate, či je veriaci, prvú vec čo vám ukáže sú  sväté obrázky, ukáže na sochy, na modly, ukazuje, že nejako v Boha verí,  ale nekoná tak ako Biblia vyžaduje.

Čiže ľudia nie sú vôbec zoznámení s tým, čo je viera v Boha. Ľudia sú len v nejakých tradíciach.  Rómovia sú bežne v čarodejníctve, ktoré je spojené  akože s vierou v Boha.

Preklínanie, takéto čarovanie, samouzdravovanie, rôzne praktiky, ktoré Rómovia používajú akým je napríklad veštenie. To nemá nič s vierou, alebo dokonca s Bohom, práve naopak. Ale oni tvrdia, že je to dar od Boha, pretože nemajú to poznanie pravej biblickej  viery   a nie su vyučení Božím Slovom, čo tá viera je.

Je to len taký náboženský duch, ktorý prevláda   v Rómoch. Myslím si že to je ďaľšia vec, kvôli ktorej sú pod prekliatim, a  pre ktorú nemôžu Rómovia vstúpiť do Božích požehnaní, ktoré pre nich Boh má a sú akoby pod klamstvom .

Oni nemusia  byť vôbec ako sú napríklad verní katolíci, že sú každú nedeľu v  kostole, na omši, to vôbec. Oni len hovoria, že sú pokrstení, pretože pre nich je hlavné pokrstiť sa, ak je svadba, tak samozrejme v katolíckom kostole, alebo pohreb. Len vtedy uvidíte týchto ľudí v kostole.  Ale to vydanie sa alebo poznanie tam chýba. Oni majú takú svoju vypestovanú tadíciu, ktorej sa držia v svojom živote.

Otázka:  Sú Rómovia na Slovensku hladní po Bohu?

Určite, tá chudoba vedie ľudí k tomu, že majú hlad po Bohu. Verím, že áno.  Lenže je potrebné dať im ten správny pokrm, aby hlad mal správny výsledok. To si myslím. Že je dôležité práve priniesť to Evanjelium Ježiša Krista, pretože hlad sa dá zahnať aj zlým jedlom a práve tým náboženstvom , tým klamstvom ktoré dáva svet sa dá zahnať ten hlad. Aj zlým spôsobom, zlým jedlom.

Verím, že na to máme aj to Evanjelium, aby sme  nasýtili hladných Rómov, pretože tu sú takí.

Verím, že „tí naši” zahnali ten hlad po Božom Slove  a aj preto verím, že tu  začala táto  služba v takej sile, aby naplnila hlad   v týchto hladných Rómov.

Otazka:  Tvoj zbor v Spišskej Novej Vsi, je  to velký zbor?  Ako rastie Tvoja Cirkev?

Vďaka Pánovi, si myslím, že naša služba rastie rýchle, zázračne, pretože sme boli schopní osloviť dosť ľudí, mohli sme otvoriť  dosť dedín a na to, že tu pracujeme nejakých 7 rokov, naša služba sa rozrástla na dosť ľudí (dali by sa doplniť nejake čísla, alebo toto nie je v našej službe dôležité) a vidím to ako rýchlo rastúci zbor. Vidím to ako moc, ktorú Boh vložil do tejto služby a vidím rast tejto služby.

Otázka: Aký je podľa teba kľúč k prebudeniu medzi Rómami? 

Určite hlavným kľúčom k prebudeniu je kázať čisté Evanjelium, to je kľúč k prebudeniu. Myslím si, či v dobe minulej, či už v tejto dobe, to je presne to čo robil apoštol Peter, ktorý kázal a hovoril o tom, že ľudia majú činiť pokánie. Ľudia boli zasiahnutí v srdci a obrátilo sa najprv 3000 ľudí a potom ďaľších 2000 ľudí.

Takže na krátku kázeň sa môže stať prebudenie, ak sa zasiahne ľudské srdce cez  Evanjelium, ktoré je v moci k spaseniu.

Nie je to zásluha, nie je to nejaké tlačenie ľudí, nie je to kupovanie si ľudí, nie je to nejaké zásobovanie Rómov vecami, jedlo, to už vôbec nie. Naopak si myslím, že to ich zväzuje k tomu, aby nespoznali Boha.

Čiže najväčší kľúč na prebudenie medzi Rómami je kázať čisté Evanjelium o Ježišovi Kristovi a moc Božia, ktorá zostupuje na kázanie Evanjelia, ktoré zasiahne srdce, zlomí kámeň, vtedy si myslím, že vtedy to má odozvu.

Otázka:  Ale poďme konkrétnejšie. Čo robíš preto, aby Tvoji Rómski bratia a sestry mohli spoznať Boha? Aké máte metódy evanjelizácie?

Najlepšia metóda je priniesť medzi Rómov hudbu. Určite. Pretože Rómovia milujú hudbu, žijú z hudby a Rómske srdce je veľmi citlivé na hudbu.

Verím, že Boh dáva kľúče  na to, ako sa dostať k srdciam, pretože tam je to miesto, kde Boh chce byť.  Na našich Evanjelizáciach používame hudbu, kde svedčíme svedectvá svojho života, ako nás Boh zmenil, takže naša Evanjelizácia prebieha tak, že prídeme na miesto, kde ešte nikto nebol. Rozbalíme aparatúru, spievame chvály, modlíme sa pred ľuďmi.  Hovoríme svedectvá ako už Boh zmenil niektorých naších bratov  a sestry. Hovoríme ako Boh mení. Hovoríme hlavne do situácii ,v ktorých Rómovia žijú a na túto  tému vlastne aj kážeme.  Hovoríme, prinášame posolstvo, že Ježiš za nich umrel a vstal  z mŕtvych. Taktiež sa modlíme za chorých, pretože veríme na zázraky. Veríme, že sa Boh pohne a veľa ludí potom prežije  uzdravenie. Mnohí sú dotknutí chválami alebo svedectvami, alebo tým, že vidia zázrak alebo že počujú a ich srdce je zasiahnuté.

Takže takýmto spôsobom pracujeme medzi týmito ľuďmi.

Otázka:  Väčšina Rómov je už pokrstená ako Katolíci, prečo sa dávajú krstiť ešte raz?

Pretože nesúhlasime s krstom detí a RKC krstí deti, krst detí je Biblicky neplatný, pretože Biblia hovorí, že najprv treba  uveriť,  a až potom sa dať pokrstiť. Takže RKC si takto vyberá členov,  tak, že sa dostane do kostola ako dieťa. Nespasení Rómovia veria, že ak nedajú pokrstiť dieťa, tak môže ochorieť. Ale nie je to kvôli Bohu, ale len kvôli tomu, aby to dieťa nebolo choré. Veria, že k nim chodia duchovia a deti, ktoré nie sú takto pokrstené, sú trápené. Aj preto viažu Rómske ženy červené šnúrky na pravú ruku. Pod vankúš dávajú hrebeň, nožnice, ihlu. Sú to také rituály ktoré nemajú nič spoločné s vierou v Boha , a aj preto táto tradícia musí byť dodržaná: keď sa narodí dieťa, musí byť okamžite pokrstené. Ale nie je to na základe viery, že je tam Boh, len to, aby bolo dieťa nejako ochránené, či už cez tú šnúrku, hrebeň alebo tá nejaká ihla, nejaká praktika, tradícia.

My neveríme v krst detí. Veríme, že človek má od Boha slobodnú vôľu. Sám sa rozhodol,  prijal Ježiša Krista a na základe osobného vyznania  ich vyzývame, aby sa dali pokrstiť, aby mali istotu toho čo sa udialo vo vnútri človeka. Krst človeka nespasí, ale je to vyjadrenie určitej konkrétnej poslušnosti k Bohu, pretože to žiada a nemôžete od dieťaťa vyžadovať poslušnosť pretože ešte nehovorí, je nemluvňa.  Hovoríme s tými, ktorí to chápu, rozumejú tomu.

Otázka: Prečo sa nemodlíte za mŕtvych?

Pretože Biblia tvrdí, že sa nemáme spolčovať s duchmi mŕtvych. Dokonca sám Pán Ježiš povedal: „Nechajte mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych”.

Musíme vedieť, že Ježiš je Bohom živých a nie Bohom mŕtvych. Táto nebiblická tradícia v Rómskom národe prevládla natoľko, že modlenie sa k mŕtvym a pálenie sviečok za mŕtvych spôsobili taký obrovský strach, že stačilo, že niekto z rodiny umrel, nespia u seba doma, ale celé rodiny sa stretnú v jednom dome. Tam sa spí pod strachom, že príde ich mŕtvy príbuzný a bude ich strašiť.

A toto má spojenie s duchom strachu, spojené s tým, že ľudia nerozumejú tomu, že ak človek umrie, odchádza na miesto, kde je Kristus. Alebo na miesto – peklo a nemôže si vyberať alebo dokonca chodiť sem a tam. Modlenie sa k mŕtvym Biblia vôbec nepodporuje. Biblia tvrdí, že sa máme modliť k jedinému Bohu, ktorý je živý.

Otázka:  Všimol som si v domoch Tvojich veriacich, že na stenách majú len fotky svojich detí a vnukov, chýbajú tradičné obrázky s náboženskou tématikou a sošky Krista a Márie s Bábätkom….

Práve toto bol jeden z najväčších problémov, pretože Rómovia sú, alebo tí naši boli veľmi zavislí na takýchto rôznych obrázkoch, na takýchto spodobeninách. Modlárstvo je medzi Rómami jeden z najväčších problémov. Katolícka cirkev vyzdvihuje Máriu do dosť veľkej úrovne, a aj preto je Mária v Rómskom národe dosť populárna, uctievaná a obracia sa k nej v modlitbe veľa ľudí. Keď sme prišli k ním a začali sme svedčiť pravdu, že sa nemáme modliť, klaňať k nikomu inému ako k Bohu  skrze Ježiša Krista, tak veľa ľudí so mnou bojovalo ohľadne Márie, sošiek, ohľadne fotiek a rôznych obrázkov. Ale keď sme hovorili o prvom prikázaní, že nebudeš mať iného Boha a o druhom, že ani si ho nespodobníš ničím, čo bolo stvorené na Zemi, alebo na nebi  a nebudeš sa takýmto veciam klaňať, čítali sme im Bože Slovo, hovorili sme im Pravdu a ľudia boli pomaly oslobodzovaní od takýchto vecí.

A čo sa týka týchto obrázkov, ktoré majú byť akože Kristus alebo Jeho matka Mária, tak som im poradil, aby si namiesto toho tam do rámčekov dali  fotky svojich detí, vnukov, ktoré prinesú požehnanie pre ne.

Myslím si to, že je to výstava toho, že toto sú ich deti namiesto toho, aby sa modlili k fotkám alebo k sochám a hovorili s mŕtvymi vecami a je dôležité, aby ľudia hľadali Boha srdcom a nie obrázkami.

Otázka:  Všimol som si, že kam prídem, aj do tej poslednej koliby, všade majú Bibliu, otvorené Božie Slovo.  Prečo?

Pretože práve to, čo sa dialo s tým náboženstvom, alebo s tým s čím Rómovia vyrastali  – nikdy nikdy nemali túžbu čítať Bibliu. A toto považujem za  jeden z najväčších problémov nielen pre Rómov, ale pre  všetkých . Ľudia akosi veria v Boha a myslia si, že keď im to niekto „odkáže”, zdedia nejakú vieru, že to je to dostatočné.  Ale Biblia tvrdí, že sa máme sýtiť Božím Slovom a ja tvrdím a učím ľudí, že ako je na stole  jedlo, jeme trikrát denne a niekto dokonca viackrát, tak prečo by sa nemohli sýťiť aj Božím Slovom, ktoré dáva život v Duchu.

Veď sám Ježiš povedal, že nebudeme živý jedným chlebom ale každým Slovom, ktoré vychádza z Božích úst. My dokonca dávame na toto veľký dôraz   a dokonca pred nejakým snom alebo víziou dávame dôraz na Božie Slovo a hovoríme o tom, že Božie Slovo je pevnou skalou a základom  a tým  je  Ježiš Kristus.

Aj  preto sa ľudia dostávajú z tých klamstiev, dostávajú sa do pravdy, keď sami čítajú Božie Slovo. To nie je len tak, ako boli zvyknutí, že len farár môže čítať Bibliu a aj do kostola sa nenosí Bože slovo ale nejaké spevníky a toto bolo takým veľkým klamstvom. Myslím si, že  je to taký duch Antikrista a jeho úloha, odtiahnuť ľudí od Božieho Slova. Ale my sa snažíme presadzovať čítanie Biblie. Žijeme skrze Bibliu a Biblia je pre nás presnou mapou na ceste života ku Kristovi, kde treba žiť podľa jeho vôle.    .

Otázka: Vrátim sa k Tvojej službe. Máš mladých pastorov. Ako ich vyberáš a kde a ako študujú? Aká je podmienka na to, aby mohol byť niekto diakonom, pastorom? 

Určite. Naša vízia je činiť učeníkov,  trénujeme ich, vyučujeme ako mužov, tak i ženy a dávame im priestor v cirkvi,  aby sa neustále vyučovalo Slovo Božie aby boli ľudia burcovaní k tomu, aby sme mohli neustále pracovať, ísť ďalej, rásť.

Naša vízia je zakladať nové  zbory a toto nejde ak nemáme pracovníkov a služobníkov.

Znakom pre Pastora musí byť to čo je napísané v Timotejovi, že musí mať určité znaky pastorstva. Je to cez rozpoznanie,  berieme týchto ľudí na vyučovanie. Biblia hovorí, že nesmú byť daní do služby predčasne, alebo unáhlenie, takže to  robíme tak, že sú často testovaní, používaní  v malých veciach. Na tom ich vyučujeme a budujeme.

Najlepším tréningom je osobný vzťah s Ježišom Kristom  a túžba napĺňať Božiu vôľu.  Taktiež mávame semináre a vyučovania, kde prinášame nasmerovanie pre tých, ktorých vidíme ako potencionálnych. Ak máme potenciál, snažíme sa s ním modliť, modlíme sa za dary a aby sme ich vedeli rozpoznať  a keď to rozpoznáme, snažíme sa pomôcť  na tej ceste, aby vyrástol, či už ako pastor, diakon.

Prevažne dávame najprv do služby  diakonov  a aj tam máme klasifikácie,   ktoré majú mať diakoni, to je určite , pretože aj pre  túto Službu je v Božom Slove presný popis čo by mal taký diakon mať, určité črty, aby mohol vstúpiť do tejto služby.

Určite sa diakonom nestane človek, ktorý nedáva desiatky alebo fajčí.  Kto žije v smilstve, nežije v usporiadanom manželstve. Človek, ktorý má otvorený hriech  - tak určite nie. Alebo človek ktorý odpadol a navrátil sa, tam už dávame pozor. Snažíme sa siahnuť aj na starú prirodzenosť, ako sa prejavuje, jednáme s charakterom, vyučujeme, budujeme, dávame tie základy, ktoré dal Ježiš a najväčším učeníctvom je, ak ste s tými služobníkmi.   Možno sú to príliš mladí pastori, ktorých tu máme, ale ich srdce hovorí o celej ich službe.

Pre mňa, ako pre pastora, aby som niekoho pustil ďalej je dôležitý charakter, odovzdanosť, vernosť, pokorné srdce. Takýto ľudia sú kandidátmi na to, aby mohli ísť ďalej a aby mohli slúžiť.  Srdce sa dá rýchle prečítať, ak to srdce je otvorené a myslím si, že tam Boh pracuje  cez to obyčajné srdce, nemáme tu nejaké špeciálne výcviky, alebo  vôbec niečo špeciálne. Robíme to na  základe vzťahu  so živým Bohom  a ten nám v tú danú chvíľu ukáže čo a ako. Ale určite vyučujeme základy kresťanstva, základy služobníka a hovoríme o charaktere a o rôznych veciach ktoré sú dôležité. Ja sám som prešiel týmto procesom a tým istým procesom, ktorý som  prešiel, sa snažím postupovať ďalej.

Otázka:  Ale vráťme sa k tej mládeži. Pracujete veľa s mládežou.

Rómski mládenci sa stávajú skoro otcami, vstupujú veľmi skoro do manželstva, čo je veľkým problémom pre Rómsku  komunitu. Dvanásťročné dievčence si neužívajú to mladežníctvo ale jednoducho  sa ponáhľajú do vzťahov a  majú deti a ich život  ide úplne inak ako by mal. Poznám 20 ročnú ženu, ktorá vyzerá na 40, má 5 – 6 detí a celý jej život je pokazený, pretože toto je jedna s rómskych tradícií kam sa dostalo hodne klamstva.

Snažíme sa, a hlavne veríme, že mládež s ktorou tu pracujeme , že prinesieme do iného zmýšľania. Že  ju dostaneme na inú úroveň.  Možno Slováci, iné národy majú inú kultúru, iné návyky, iné nasmerovanie. Ale viem, že Boh sa vie skloniť ku každej komunite, keždému národu, každému človeku  a aj verím, že Boh dá službu pre mládež, zázračnú službu, kde si bude rómska mládež užívať svoju mladosť  aj v tomto čase.

Mladí dnes Boha nechcú pre nich sú dôležité veci  ktoré sú veľmi drahé. Hoci na ne nemajú. Ale túžia po nich. Veci ako alkohol, drogy …

Tu  na Slovensku je trošku iná rómska mládež. Stretol som sa s mladými ľuďmi, ktorí netúžili po veciach, po drogách, ale túžili len potom, aby mali čo jesť.

V Čechách, kde som tiež pracoval s mládežou je iná situácia. Tam sa mladí snažia ukradnúť čo najviac, aby sa potom ovešali zlatom, aby mali tie najdrahšie veci, aby im závideli, byť prvý na diskotéke a aby ich vždy bolo vidieť .

Dnešná Rómska mládež potrebuje vidieť Krista ako toho, kto na to naozaj má. Pretože v očiach mládeže je Kristus ako taká palička pre starých, ktorí sú už nútení o túto barličku sa opierať. Ja verím v túto mládež, s ktorou pracujeme a som vďačný za tento mládežnícky team pretože je silný, pracuje, dokáže tancovať pre Ježiša, dokáže spievať pre Ježiša, dokáže pre neho pracovať, dokonca sa obliekať .

Mám vieru na to, že toto bude svedectvo pre tých ktorí si myslia, že tento svet alebo to čo je v ňom je lepšie a verím, že táto mládež má potenciál.

Otázka: Dozvedel som sa, že bola možnosť , aby si prerozdeľoval kamión humanitárnej pomoci mesačne, alebo týždenne. Že si to odmietol? Prečo? 

Asi mesačne sme mohli dostávať taký kamión vecí a prerozdeľovať to v osadách.  Ale jeden z najväčších problémov Rómov je, že keď sa Rómom veľa dáva a dáva sa nemúdrym spôsobom, ja nehovorím to, že je zlé dávať, to určite nie. Pretože je to požehnanie keď dávame. Ale myslím si, že v tomto potrebujeme múdrosť.

Zistil som, že práve takto zviazali Rómsky národ,  aby sa nehýbal, iba tým, že oni dnes sú schopní iba prijímať a dokonca si ani nevážia to, čo sme im dali. Dostal som sa do veľkých problémov, keď som videl , že sme dávali veci a hneď nám dali pocítiť, že tomu sme dali viac, tomuto menej, tomu toto, hentomu hento…  a začali hádky.

Ľudia si začali toho kazateľa, alebo toho kto rozdával deliť: k tomu je lepší, k tomu je nie tak dobrý…

Ľudia boli rozdelení, závideli si to málo. Chcel som to robiť tak trošku iným spôsobom, ak niečo chceme podarovať, nerobíme to pred všetkými a snažíme sa dávať priamo do rodín a keď vidíme potrebu tak ideme a prípadne naplníme tú konkrétnu potrebu. Nevidia to iní, ale tá konkrétna rodina.  Toto nemúdre  dávanie prinieslo mnoho problémov, preto odmietame tie kamióny.

Keď sme prišli prvýkrát na Slovensko kázať, prvá vec, ktorú chceli od nás bolo „niečo čo im dáme”. Niečo čo im prinesieme. Vonkoncom nečakali na to, že im prinesieme Evanjelium, že sa za nich budeme modliť, ale pýtali sa, čo sme im kúpili, čo sme im priniesli. Čakali topánky, čakali veci, peniaze, jedlo. Ale  my sme nepriniesli „to” a ja som zastavil všetko dávanie. Ja som priniesol najprv Evanjelium.  Čo preferujem a čo dávam je Evanjelium.

Jeden Kazateľ takto pracoval a tvrdil, že je to možné, že je možné takto získať ľudí, ale mnoho vecí skazil, pretože hoci priviezol hodne jedla  a priniesol mnoho vecí, ktoré takto mohol rozdať, verní sa nedali kúpiť, zostali doma. Vzali Evanjelium.

Otázka: Aký máš názor na mimovládne organizácie pracujúce s Rómami?

Ak organizácia pracuje so vzdelaním, čiže rieši ako vzdelať Rómov, niečo ich naučí, s tým súhlasím.  Dokonca si myslím, že toto by malo byť preferované, dotované, viac podporované ako držať Rómov v komunitných centrách, takto nejako ich zhromažďovať, pretože tam nevidím žiadne výsledky.

Fakt, najskôr to školstvo, to učenie, toto by malo byť podporované najviac.

A financie, ktoré držia Rómov len v ich komunite, nemajú žiaden výsledok. Rómovia sú tí istí a len čakajú, čo im opäť to komunitné centrum dá.

Otázka:  Ako je to s financovaním Misie Maranata?   Ste financovaný zo zahraničia?

Bol čas, keď sme začínali, boli sme podporovaní priamo z Colorado Springs, pastorom Johnsonom. Z toho som bol čiastočne platený ja, platili mi ubytovanie, pomáhali nám s nájomným a autobusmi, ktorými sme zvážali Rómov do Spišskej Novej vsi. Plat som dostával zo zboru, kam som patril na Morave od Pastora Oskara. Ale prišiel čas, že sme prešli na samofinancovanie. Čiže ani z USA a ani z Českej Republiky nič nedostávame a sme zavislí na zbierkach dávajúcich ľudí. Ani od Slovenského štátu nedostávate nič.  Žiadna vláda ani organizácie nás nepodporujú. Vôbec.    .

Otázka:  Aký máš názor na odluku cirkvi od štátu. A vlastne miešanie sa štátu do práce cirkví a misií.

Myslím si, že cirkev by mala mať taký plán od Boha. Nemyslím si, že by sme mali nejak od štátu závisieť. Nerozumiem celkom otázke…

Otázka:  Na Slovensku vždy pred voľbami sa hovorí o odluke cirkví od štátu, potom to nejak stíchne,  pretože väčšina cirkví od štátu dotáva peniaze, vy nedostávate žiadne peniaze. Ale predsa aký máš názor na to…

Myslím si, že tí čo sú podporovaní sa musia  štátu vykazovať, my so štátom nemáme nič. Takže ani nemám prehľad ohľadne týchto vecí, preto sa neviem  k tejto otázke vyjadriť.

Otázka:  Pracuješ na Spiši. Ako sa k vám správa majorita, obecné úrady, miestni zástupcovia veľkých cirkví? Spolupracujete s nimi? Ako to blo na začiatku a či sa časom niečo zmenilo?

Keď som prišiel na Slovensko, určite nebola žiadna podpora, skôr naopak, všetci boli proti, pretože nevedeli čo sme. Netušili čo tu plánujeme robiť.  Či to už bola tradičná katolícka cirkev, a vždy keď som niekam prišiel  vždy nám bránili, chceli nás zastaviť. Boli starostovia, ktorí povzbudzovali ľudí, aby boli proti nám, aby nás vyhadzovali, tvrdili že sme sekta a tak rôzne veci si vymýšľali. Z každej strany sme mali takéto boje, ale časom pomaly a iste cez svedectvá týchto miestnych ľudí, ktorí sa fakt a naozaj zmenili, Boh prerážal. A aj pri takýchto ľudoch, ktorí mali miestny vplyv si Boh používal obyčajných Rómov, ktorí sa začali baviť aj s ľuďmi, ktorí boli naoko múdrejší a títo zas boli udivení. Dokonca deti v školách  nosili so sebou malé Biblie  ako knihu do škôl  a keď mali  katechizmus a bol tam farár alebo rádová sestra a tie deti sa snažili presvedčiť  toho farára,  alebo tú sestru, že to v Biblii tak nie je ako sa to  vyučuje. Hlavne ohľadne modlenia sa k Márii. Začali otvárať Biblie a ukazovať, že tam to nie je. Vyťahovali tie modré malé Nové Zákony, Gedeonky, ktoré mohli nosiť vo vrecku  a pýtali farára, nech ukáže to, čo tvrdí, že sa majú modliť k Márii, nech ukáže, kde sa majú modliť k mŕtvym,  a dokonca dospelí sa pýtali detí a toto zasiahlo hodne ľudí . Bieli sa začali  pýtať čo sa to stalo, že Rómovia začali inak rozmýšľať, že sa neboja hovoriť o Bohu, presadzovať  Evanjelium a takto pomaličky sme sa začali presadzovať.

Dokonca sme boli v „Pošte pre teba” na STV a toto nám veľmi pomohlo. Veľa vecí sa otvorilo a ľudia sa začali na nás úplne inak pozerať. Začali vidieť tú prácu a videli, že tu niečo funguje a osobne verím, že vláda a úrady a aj organizácie si uvedomia, že sa nedá len nejako oprášiť z vonku človeka, ale že sa musíme človeku dostať do srdca, aby bol ten konkrétny človek úplne zmenený.

Otázka:  Ja keď hovorím ľuďom z majority, čo sa deje medzi Rómami, že sa Rómovia menia dostávam na to odpoveď, že sú to predsa Rómovia, to nevydrží, že to je  len na krátky čas.

No práve toto je to, že ľudia v tomto svete sú možno znechutení, možno majú rôzne negatívne skúsenosti ale zopakujem: ak  nebude zasiahnuté srdce, tak sa len niečo oprašuje z povrchu. A vieme, že sú Rómovia na niektoré veci „mazaní”, vedia nad niektorými vecami premýšľať tak, aby to zneužili,  tak na vonok to vedia neuveriteľne zahrať, aby niečo získali, ale ak zasiahnete srdce, to, čo robí Evenjelium, tak potom dostanete človeka, ktorý bude s vami, ktorý bude „opravdivý“.  Možno niekto zažil rôzne  veci s Rómami a nevidia toto ako niečo trvalé, možno zažili práve to oprašovanie, ktovie ako to ten Róm zahral. Rómovia vedia   veľmi, veľmi takéto veci zahrať, ale keď zasiahnete srdce, spoznáte, že to nie je hra na „dočasne” .

Som tu už deviaty rok a mnohí sú tu so mnou od začiatku a potom čo ich pustil alkohol,  gamblerstvo,  pustili zlodejinu, úžeru, vyšli z chudoby sú verní, slúžia. Mnohé zázraky sa dejú skrze nich a medzi nimi a je to natrvalo.

Otázka: Práve som sa stretol s Rómami, ktorí boli bývali  recidivisti, presedeli vo väzniciach nie roky ,ale niekoľko desaťročí a teraz sú medzi nimi aj takí, ktorí sú zmenení aj 5 – 6 rokov.Majú túžbu chodiť a hovoriť o svojej zmene s väzňami , kde boli veľmi úspešní a hovorili mi tiež, že majú s týmto obrovské problémy. Dostať sa k tým väzňom   a svedčiť im o tom, že sa dá zmeniť svoj život.

Veď práve. Toto je naša túžba dostať sa s Evanjeliom nielen do väzníc, ale plánujeme chodiť aj do domovov dôchodcov, do detských domovov, hlavne tam kde sú problémové deti, do tých zariadení, kde je tá problémová mládež.  Kde sú zatvorení.

Ale najväčší problém je to, že nie sme uznaní štátom ako cirkev a nemáme právo vstupovať do takýchto zariadení, napríklad k väzňom.Párkrát sa nám aj podarilo a s milosťou prísť a pracovať s týmito ľuďmi  a svedčiť, a pre mnohých sme boli veľkým požehnaním. Ale tým, že do toho vstúpili farári, nám zakázali pracovať na takýchto miestach. Dnes nemáme potrebné povolenia, no naša túžba a naše snahy sú dostať sa k týmto ľuďom.

Otázka:  Okrem Spiša ste začali pôsobiť už aj v iných regiónoch a dokonca aj v zahraničí.

Naša vízia je daná: zakladať  zbory  a toto sú prvotne vyslaní služobníci, ktorí pracujú Giraltovciach a Humennom kde je pastorom pastor Miško s manželkou a dvoma deťmi. Začal prácu v Michalovciach, Trebišove, ale aj na severe v okolí Bardejova, Stropkova. Dnes už máme službu aj v Liptovskom Mikuláši, kde je vyslaný pastor Marián s rodinou. Na juhu slúži v Licinciach pri Revúcej pastor Janík s rodinou. A najnovšie sme otvorili službu v Košiciach a v okolí Sečoviec. Máme službu v Ostrave kde slúži pastor Ladislav. A pripravujeme ďaľšie služby.

Otázka:  Prečo sa otvoril zbor v Anglicku?

V Anglicku je pastor Roman s manželkou  taktiež s dvoma deťmi  a naša vízia je takto posielať ľudí do celého Slovenska a dokonca za hranice Slovenska. Posledne boli naši služobníci slúžiť v Írsku.  Pretože veríme na misinonársku službu, pretože Božou vôľou je, aby Evanjelium šlo do celého sveta . Ak vidíme, že Boh povolal konkrétneho muža, tú rodinu do služby, aby zakladali nový zbor,  tak  je to len na podporu našej vízie.

Otázka:  Na koniec Ťa  poprosím, môžeš nám povedať, aká je najlepšia  cesta pre  evanjelizáciu  Rómov?

Verím, že Rómovia sú všade akoby trošku rovnakí, majú niečo spoločné, možno majú  iné zvyky , niektoré iné veci.

V Amerike som sa stretol s Rómkou a dokázali sme sa pobaviť. Dokázal som vidieť veci, ktoré máme spoločné, hoci žijeme od seba ďaleko , verím, že v každom národe by malo fungovať evanjelium  to jediné, ktoré môže naozaj  priviesť človeka ku spaseniu hocikde vo svete. Evanjelium ktoré je mocou ku spaseniu, čisté Evanjelium, ktoré môže priniesť spasenie všetkým Rómom a nielen im. Tomu Verím.

Veľmi pekne ďakujem

S pastorom Emilom Adamom sa zhováral Miro Tropko

 

Uverejnené: 5. júl 2013


close window

Miesta & časy služieb

Nedeľa: o 10:00 hod.
Ul.Duklianska 3017
05201 Spišská Nová Ves

Nedeľa: o 14:00 hod.
Licince Kaštieľ

Nedeľa: o 15:00 hod.
Ul. Komenského 57
Zborová budova

Nedeľa: o 10:00 hod.
Vedľa zimného štadióna
(podnik Flinston)

Nedeľa: o 15:00 hod.
Ostrava Mariánské Hory
Ul. Kravařská 8

Nedeľa: o 17:00 hod.
zasadačka Mestského úradu


Facebook

Get the Facebook Likebox Slider Pro for WordPress